Diskusia prvého okrúhleho stola sa venovala najmä tomu, čo vlastne tvorí kvalitný jazykový program na univerzitách a do akej miery má byť štandardizovaný alebo prispôsobený konkrétnemu odboru. Opakovane zaznelo, že napriek existencii rámcov UNIcert® a SERR zostáva veľká časť obsahu programov závislá od potrieb jednotlivých fakúlt a študijných odborov. Účastníci diskutovali napríklad o rozdieloch medzi kurzami zameranými na všeobecné akademické zručnosti a kurzami orientovanými na konkrétnu profesijnú terminológiu a komunikáciu.

Výraznou témou bola aj otázka umelej inteligencie vo výučbe a hodnotení odborného jazyka. Diskutovalo sa o tom, ako reagovať na generované texty, či a ako ich hodnotiť a do akej miery meniť formy skúšania a písania. Viaceré pracoviská preto posilňujú písanie priamo na hodinách alebo počas skúšok bez použitia počítača. Zazneli aj názory, že vzorové materiály a ukážkové testy síce vedú k väčšej štandardizácii a transparentnosti, no zároveň môžu ovplyvniť spôsob prípravy študentov na skúšku.

Diskusia sa dotkla aj používania autentických materiálov, práce s autorsky chránenými textami a možností vytvárania databáz voľne dostupných materiálov. Účastníci zároveň porovnávali organizáciu kurzov na rôznych fakultách, optimálnu veľkosť skupín či možnosti postupovania medzi jednotlivými úrovňami certifikácie. Zdôraznený bol aj význam profesijných komunít a pravidelnej výmeny skúseností medzi pracoviskami.

Druhý okrúhly stôl bol zameraný predovšetkým na metodiku výučby odborného jazyka a na využívanie rôznych typov materiálov vo výučbe. Účastníci porovnávali výhody a limity vlastných a komerčných učebných materiálov, pričom zaznelo, že komerčné učebnice môžu byť vhodným doplnkom, no obsah a metodika kurzov musia zostať prispôsobené konkrétnym potrebám študentov a študijných odborov. Diskutovalo sa aj o tom, do akej miery by mala byť učebnica pevnou súčasťou akreditovaného programu a ako zachovať flexibilitu pri tvorbe kurzov.

Výrazná časť diskusie sa venovala aktivizačným a kolaboratívnym formám výučby. Pozornosť bola venovaná napríklad výučbe založenej na tímovej spolupráci, simuláciám, kolokviám a rôznym typom skupinových diskusií, v ktorých sa študenti učia reagovať na názory ostatných, zapájať sa do odbornej debaty a argumentovať aj v situáciách, keď nemajú úplnú znalosť témy. Viacerí účastníci zdôraznili význam vytvárania priestoru pre aktívnu participáciu všetkých študentov, nielen dominantných jednotlivcov.

Diskutovalo sa aj o žánrovom prístupe vo výučbe odborného jazyka a o potrebe systematicky rozvíjať schopnosť pracovať s rôznymi typmi odborných textov. V oblasti písania zazneli podnety týkajúce sa editácie textu, opravy chýb a práce s krátkymi textovými útvarmi, pričom viacerí účastníci reflektovali meniacu sa úlohu písania v období rozšíreného využívania umelej inteligencie. Spomenuté boli aj konkrétne digitálne nástroje využívané vo výučbe, napríklad Padlet či rôzne formy online spolupráce.

Tretí okrúhly stôl sa sústredil najmä na profil učiteľa odborného jazyka a spoluprácu s odborovými katedrami. Diskusia ukázala, že vyučujúci odborného jazyka sa pri výučbe čoraz viac orientujú aj na obsahovú stránku komunikácie, nielen na samotný jazyk. Viacerí účastníci zdôraznili potrebu prepájať jazykové vzdelávanie s reálnymi situáciami z praxe a s autentickými odbornými textami.

Významnou témou bola spolupráca s odborovými katedrami. Diskutovalo sa o tom, že jednotlivé odbory majú odlišné požiadavky na jazykové zručnosti, typy textov či terminológiu, a preto je komunikácia medzi jazykovými pracoviskami a odborníkmi z praxe nevyhnutná. Zazneli príklady dobrej spolupráce pri tvorbe materiálov, nastavovaní tém či prepájaní jazykových kurzov s aktuálne preberanými predmetmi. Viacerí účastníci zároveň upozornili na to, že odborové pracoviská nie vždy presne vedia, čo všetko je možné v rámci jazykovej výučby rozvíjať.

Diskusia sa dotkla aj prípravy samotných učiteľov odborného jazyka. Účastníci hovorili o potrebe systematického vzdelávania v oblasti didaktiky, odbornej terminológie, funkčnej gramatiky či interkultúrnej komunikácie. Zdôraznený bol význam zahraničných stáží, uvádzania nových učiteľov do praxe a vytvárania podporných materiálov pre začínajúcich vyučujúcich. Spomenuté boli aj konkrétne iniciatívy zamerané na rozvoj pedagogických kompetencií doktorandov a vysokoškolských učiteľov.

Záverečný okrúhly stôl bol venovaný najmä otázkam skúšania, hodnotenia a nastavovania štandardov v rámci jazykových programov a systému UNIcert®. Významná časť diskusie sa sústredila na tzv. action-oriented a scenario-based prístup k testovaniu, pri ktorom študenti riešia realistické komunikačné situácie namiesto izolovaných jazykových úloh. Predstavené boli skúsenosti z univerzít v Nemecku, kde sa do popredia dostávajú problémovo orientované úlohy, mediácia a prepájanie viacerých jazykových zručností v rámci jednej aktivity.

Účastníci diskutovali aj o praktických otázkach hodnotenia produktívnych zručností, najmä hovorenia a písania. Opakovane zaznelo, že hodnotenie týchto častí je časovo náročné a do určitej miery vždy obsahuje prvok subjektivity, pričom dôležitú úlohu zohrávajú hodnotiace kritériá a hodnotiace tabuľky nadväzujúce na deskriptory SERR. Diskusia sa dotkla aj rozdielov medzi hodnotením všeobecného akademického jazyka a jazykov pre špecifické účely, kde býva presnosť informácie často dôležitejšia než pri všeobecnom jazyku.

Výraznou témou bola aj meniaca sa úloha umelej inteligencie vo výučbe a testovaní. Účastníci diskutovali o možnostiach využívania umelej inteligencie pri tvorbe materiálov, porozumenia hovoreného prejavu či transformácii textov, no zároveň zazneli aj otázky týkajúce sa kvality výstupov umelej inteligencie a spôsobov jej zmysluplného začlenenia do hodnotenia jazyka pre špecifické účely. Diskusia sa venovala aj potrebe väčšej spolupráce medzi pracoviskami systému UNIcert® LUCE, napríklad pri vytváraní spoločných hodnotiacich rámcov alebo zdieľaní príkladov úloh a dobrej praxe.